Keď ste nastupovali do funkcie, aké ciele ste si v SBA vytýčili a ako sa ich darí plniť?

Byť prezidentom SBA a zároveň generálnym riaditeľom VÚB mi dáva jedinečnú možnosť sledovať slovenský trh a jeho dynamiku z rôznych pohľadov. Kým vo VÚB sa zúčastňujem každodenného diania na finančnom trhu, ako prezident  SBA  mám možnosť formovať v spolupráci s Národnou bankou Slovenska a predstaviteľmi vlády základné princípy bankového systému v prospech všetkých zúčastnených strán. Napriek mnohým výzvam, ktorým čelí bankový sektor na Slovensku, robím maximum pre to, aby som zapojil všetky zainteresované strany slovenského bankového sektora s cieľom zabezpečiť jeho stabilitu v prospech klientov. 

České a slovenské bankovníctvo sa líšia predovšetkým tým, že máte euro a ste členmi Bankovej únie. Myslíte si, že máme v Čechách s vlastnou menou výhodu? Respektíve, že má národná banka výhodu, pretože má ďalší nástroj na reguláciu? 

Tieto dva prípady ťažko porovnávať. Podľa môjho názoru, čo sa týka Slovenska, výhody z členstva v Eurozóne stále prevažujú nad nákladmi, dokonca aj keď zoberieme do úvahy nepredvídané náklady na Európsky mechanizmus stability a dodatočné opatrenia, ktoré zaviedla Banková Únia  EÚ  pre banky v eurozóne. Najlepšími príkladmi pozitívneho dopadu eura sú podľa mňa zrýchlená konvergencia životnej úrovne, zvýšené HDP na obyvateľa o 10%, nižšie transakčné náklady, lepší imidž krajiny, nové podnikateľské príležitosti vďaka Euru a Slovensko, ktoré si dokázalo udržať finančnú stabilitu aj napriek dopadom finančnej krízy po roku  2008.

Ako vnímate regulácie, ktoré sú súčasťou bankovej únie?

Banková únia prináša ďalší stupeň regulácie v čase, keď je regulačný tlak na banky najsilnejší. Uvedomujem si, že regulácia je potrebná na zabezpečenie stabilného trhu a ochrany spotrebiteľa. Otázkou však je, ako sa robí a či je v súlade s reguláciou prichádzajúcou z Bazileja, Bruselu, Londýna, od miestnych a materských orgánov a teraz i Frankfurtu. Obávam sa, že banky čoskoro vyčerpajú kapacitné limity na splnenie všetkých regulačných požiadaviek a súčasné poskytovanie bankových aktivít, služieb klientom a vytváranie zisku požadovaného investormi a akcionármi. Najmä banky v menších krajinách ako je Slovensko, ktorým nevyhnutne chýbajú zdroje na krytie paušálnych nákladov, ktoré si súčasná regulácia bude vyžadovať.

Ako vnímali slovenské banky prechod na euro? Aké boli náklady na výmenu meny?

Banky niesli hlavnú časť nákladov spojených s prechodom na euro, ktoré sa odhadovali asi na 100 miliónov euro za celý sektor. Okrem toho banky prišli o značné výnosy z konverzie SKK/EUR a produktov s tým spojených (v súčasnosti výnosy zo spotových transakcií tvoria len 15-20% výnosov v období pred eurom). Uvedomujeme si, že euro urýchlilo približovanie sa životnej úrovne slovenských domácností západnej Európe. Ich dopyt po finančnom sprostredkovaní sa zvýšil viac, ako by to bolo bez eura.

Ako vnímate skutočnosť, že úrad na ochranu spotrebiteľa spadá pod NBS? Pozeráte sa na to ako na stret záujmov? Myslíte si, že sa to nejako vyvinie?

Slovenská obchodná inšpekcia vykonávala dohľad na finančnom trhu do roku 2014. Od januára 2015 prevzala túto úlohu Národná banka Slovenska. Myslím, že túto zmenu môžeme len uvítať, pretože NBS sa zaoberala ochranou finančných klientov aj v iných segmentoch a sme presvedčení, že takéto usporiadanie a zjednotenie kontrolných kompetencií je logickým krokom vpred.

Podľa Jozefíny Žákovej zo SLASPO je jedným z problémov na slovenskom trhu prehnaná ochrana spotrebiteľa. Aj vy to tak vnímate? A v ktorých prípadoch konkrétne je najsilnejšia?

Všetky relevantné inštitúcie vo finančnom sektore to vnímajú podobne. Ochranu spotrebiteľa považujeme za veľmi dôležitú. Na druhej strane, existuje množstvo príkladov, ktoré naznačujú, že v istých situáciách prílišná ochrana, respektíve činnosti mienené v prvom rade na ochranu spotrebiteľa môžu v praxi pôsobiť kontraproduktívne.  Vo väčšine prípadov to bolo spôsobené tým, že legislatívne opatrenia neboli pred prijatím dostatočne konzultované s odborníkmi, alebo ich dopad nebol správne odhadnutý. Vezmime si ako príklad ustanovenie Zákona o úveroch na bývanie, ktorý prináša Nariadenie EÚ o hypotekárnych úveroch zaväzujúce banky podstatne zväčšiť zmluvnú dokumentáciu medzi klientom a bankou, čo má veľký dopad na procesy bánk a ich IT systémy.  Keďže zákon prikazuje bankám množstvo informačných povinností voči klientom, chýba nám väčšia úloha štátu pri posilňovaní finančnej gramotnosti obyvateľstva prostredníctvom finančného vzdelávania. Uvádzanie zložitejších informácií o zmluvnom vzťahu v papierovej dokumentácii, na porozumenie ktorých je potrebné právnické vzdelanie, nemá v praxi žiaduci efekt. Namiesto zjednodušenia len celý  proces komplikuje na úkor klienta.

Aký dopad na slovenský bankový sektor bude mať novela zákona, ktorá umožní splatiť hypotéky predčasne iba s 1% navýšením zostatku?

Slovenská banková asociácia považuje strop na poplatok za predčasné splatenie za neoprávnenú cenovú reguláciu. Teoreticky existujú dva možné dôsledky: regulácia môže znížiť ponuku populárnych hypoték s dlhšou dobou fixácie. V období rastúcich úrokov majú klienti obmedzenú možnosť dostať sa k takýmto hypotékam, ktoré sú na Slovensku veľmi obľúbené vďaka nízky úrokovým sadzbám.  Okrem toho by cenová regulácia mohla viesť k vyšším úrokovým sadzbám  na hypotéky a v dlhodobom časovom horizonte by toto opatrenie mohlo byť v rozpore so záujmami klientov.   

Môže viesť  toto nariadenie k zvýšeniu morálneho hazardu zo strany spotrebiteľov?

Ťažko to hodnotiť, lebo zákon je v platnosti len krátko.

V rámci transpozície smernice o platobných účtoch bola na Slovensku zavedená povinnosť pre všetky banky ponúkať cenovo regulované účty. Aký dopad to má na bankový trh? Sú tieto účty pre banky rentabilné? Ak nie, kto ich zaplatí? Nedochádza k zvýšeniu poplatkov za iné služby?

Zmeny Zákona o platobných službách zaviedli „legislatívny“ účet, ktorý má byť k dispozícii všetkým klientom zdarma (obyvateľstvo s nízkym čistým príjmom do 400 €) alebo za poplatok v maximálnej výške 3 € (zvyšná časť obyvateľstva). V jeho cene je zahrnuté otvorenie, vedenie a zatvorenie účtu, platobné transakcie v Euro bez obmedzenia – vklady, výbery, kreditné prevody, vydanie debetnej platobnej karty a jej používanie. Slovenská banková asociácia považuje toto opatrenie za neoprávnenú cenovú reguláciu najvyužívanejšieho bankového produktu, pričom všetky náklady spojené s týmto opatrením znášajú banky.  Treba tiež povedať, že zákon sa prijal bez akejkoľvek predchádzajúce hlbšej rozpravy s odborníkmi a verejnosťou.  Pre banky to znamená neplánovanú  stratu výnosov, ktorá v najhoršom prípade môže predstavovať 80 miliónov euro ročne, alebo, pre lepšiu predstavu, 13% ročného čistého zisku bankového sektora. 

V Česku sa často  stáva, že menšie  banky idú tak trochu po krku tým väčším. Potom sa tu objavujú marketingové kampane plné hlášok  „u nás poplatky neplatíte“, alebo „nezoderieme vás z kože“, či “mňa banka nebude okrádať“. U vás je to asi kultúrnejšie, že?

Je pravdou, že konkurencia je väčšia ako v minulosti a to vedie k agresívnejšej komunikácii bánk pri získavaní klientov. Sme v situácii, keď klesajú bankové marže a menší hráči musia bojovať o rozhodujúcu masu klientov. Navyše náklady všetkých bánk na reguláciu stúpajú. A preto menšie banky musia mať buď veľmi výnimočný produkt alebo žiť z nízkych marží. Inak musia mať široké ramená, aby prežili medzi veľkými hráčmi. Ich akvizičná stratégia a agresívnejšia komunikácia je len odozvou na túto novú skutočnosť.

Slovensko je na rozdiel od Česka súčasťou bankovej únie. Prináša jej členstvo bankám nejaké výhody, alebo sú jednotné pravidlá skôr záťažou?

Banková únia prináša ďalší stupeň regulácie v čase, keď je regulačný tlak na banky najsilnejší. Uvedomujem si, že regulácia je potrebná na zabezpečenie stabilného trhu a ochrany spotrebiteľa. Otázkou však je, ako sa robí a či je v súlade s reguláciou prichádzajúcou z Bazileja, Bruselu, Londýna, od miestnych a materských orgánov a teraz i Frankfurtu. Obávam sa, že banky čoskoro vyčerpajú kapacitné limity na splnenie všetkých regulačných požiadaviek a súčasné poskytovanie bankových aktivít, služieb klientom a vytváranie zisku požadovaného investormi a akcionármi. Najmä banky v menších krajinách ako je Slovensko, ktorým nevyhnutne chýbajú zdroje na krytie paušálnych nákladov, ktoré si súčasná regulácia bude vyžadovať.

Ako je to na Slovensku s finančnou gramotnosťou obyvateľov? Majú medzery skôr v oblasti úverových produktov, alebo sporiacich?

V r. 2007 Slovenská banková asociácia robila najkomplexnejší prieskum finančnej gramotnosti a vzdelávania. Jeho výsledky ukázali hlavné nedostatky v tejto oblasti na Slovensku.  Viac ako polovica respondentov si nevedela vybrať z dvoch depozitných produktov ten výhodnejší. Viac ako 84 % si nedokázalo vybrať najvhodnejší úver. Len 19 % chápalo význam ukazovateľa RPMN.

Nemáme analýzu súčasnej situácie, ale predpokladáme len malé zlepšenie. Treba urobiť viac, ako som už predtým zmienil, najmä na úrovni zapojenia štátu v tejto oblasti. SBA aktívne poskytuje podporu verejným orgánom, napríklad aj Ministerstvu školstva, Ministerstvu financií a Národnej banke  Slovenska v oblasti finančného vzdelávania. SBA je aj členom skupiny odborníkov na finančnú gramotnosť vedenej Ministerstvom školstva, ktorá slúži ako platforma pre spoluprácu pri aktualizovaní národného štandardu finančnej gramotnosti a pri jeho začleňovaní do vzdelávacích osnov.

Má SBA program, ktorý by bojoval proti finančnej negramotnosti? Akým spôsobom ho komunikujete?

SBA spolu s Junior Achievement Slovensko implementujú vzdelávací projekt zameraný na finančné vzdelávanie detí a mládeže s názvom Viac ako peniaze, primárne určený pre mladých vo veku od 10 do 19 rokov. Študenti sa vzdelávajú, aby vedeli zvládať úlohy a riešiť otázky spojené s peniazmi a financovaním. Učitelia majú možnosť pozvať konzultantov z bánk (členov SBA) na praktické prednášky o  bankových službách. Mnohí členovia SBA majú svoje vlastné vzdelávacie programy pre deti, mládež a všeobecnú verejnosť.

Ako bojuje SBA proti útokom zo strany hackerov a podvodníkov? Komunikujú medzi sebou na túto tému slovenské banky?

SBA sa dlhodobo venuje osvete v oblasti digitálnej bezpečnosti - neustále posilňuje povedomie ohľadom rizík a podvodov, s ktorými sa klienti môžu stretnúť predovšetkým v on-line prostredí, vrátane sociálnych sietí. Zároveň pravidelne vydávame bezpečnostné návody ako sa chrániť pred pokusmi podvodníkov a takto  dopĺňame a podporuje aktivity svojich členov na poli vzdelávania klientov o otázkach bezpečnosti. SBA je tiež účastníkom záujmovej platformy pod vedením Ministerstva vnútra, ktorá sa zaoberá prevenciou a  ochranou pred kybernetickou kriminalitou. Podľa českého modelu SBA plánuje v tomto roku v spolupráci s Národnou bankou Slovenska založiť register bezpečnostných incidentov.

Posledné roky sú v českom bankovníctve bohaté na inovácie , klienti ich dobre vnímajú hlavne v oblasti platenia, aká situácia je u vás v bezhotovostnej ekonomike? Prípadne akú inováciu vnímate na vašom trhu ako kľúčovú?

Zmyslom inovácií je zjednodušiť život klientovi a priniesť mu služby, ktoré budú užitočné. VÚB bola prvou bankou na trhu, ktorá zaviedla NFC/HCE platby. Aplikácia Wave2pay zmenila smartfóny klientov VÚB na kreditné a debetné karty, umožnila im platiť jednoduchým priložením telefónu k čítačke POS terminálu.  Je to rýchly, jednoduchý, moderný a čo je najdôležitejšie, bezpečný spôsob platby.   Veľmi obľúbenou novinkou na Slovensku je  tiež posielanie platieb z mobilu na mobil len zadaním telefónneho čísla príjemcu. Zasielanie platieb cez  mobil a VÚB internet banking na telefónne číslo sa považuje za najnovšiu inováciu na trhu s cieľom zjednodušiť život našich klientov.

Aj prechod na SEPA sme ľuďom vďaka technológiám uľahčili tak, aby si nový 24-miestny formát svojho čísla účtu nemuseli pamätať, či nosiť napísaný so sebou. Môžu plne využívať IBAN skener, či skener na snímanie QR kódov na faktúrach a čiarových kódov na šekoch. Systém automaticky a bezchybne zadá platobný príkaz do internet/mobil bankingu. 

Aké sú aktuálne trendy v slovenskom bankovníctve  a aké zmeny ho čakajú v dohľadnej dobe?

Teraz čelíme trom najväčším problémom. Prvým je pokles marží v súvislosti s konkurenciou a nízke úrokové sadzby. Naše výnosy značne klesli. Druhým je nárast regulačných požiadaviek a s tým spojené vysoké náklady. A tretím, rovnako dôležitým, je požiadavka na minimálne vlastné zdroje a minimálne rezervy. Do budúcnosti potrebujeme viac kapitálu na riešenie potenciálnych problémov. Ak skombinujeme tieto tri faktory, budeme pod tlakom z rôznych smerov. Musíme optimalizovať svoj prevádzkový model, inak nebude udržateľný do budúcnosti.

Okrem tohto sa mení i správanie klientov, a to nielen v bankovom sektore. V minulosti sme chodili nakupovať do obchodov. Teraz to už robíme cez internet alebo si zájdete do obchodu pozrieť si, ako produkt vyzerá a potom si ho objednáme cez internet. Za posledných 20-30 rokov sme zažili významnú technologickú revolúciu a rýchlosť akou sa technologické novinky dostávajú do nášho života rastie. Nové  technológie ako napr. mobilné a on-line bankovníctvo, rozšírené schopnosti bankomatov, nové spôsoby platieb akou je digitálna peňaženka v mobile alebo P2P platby menia náš život i postavenie klienta. Vďaka nim máme prístup k informáciám takmer v reálnom čase. Vyjednávacia pozícia zákazníkov voči poskytovateľovi služieb, v tomto prípade voči banke, sa výrazne zmenila a my musíme náš spôsob podnikania prispôsobiť tak, aby sme jeho potreby uspokojili.

Ktorá osoba slovenského bankovníctva je podľa vás kľúčová, alebo bola, pokiaľ je to niekto z histórie?

V slovenskom bankovníctve je veľa dôležitých osobností, preto je ťažké menovať len jednu, bolo by to nefér. Veľmi oceňujem  profesionalitu a spoluprácu kolegov  v rámci  Slovenskej bankovej asociácie, ktorá funguje výborne aj napriek tomu, že si konkurujeme.  Pri pohľade do histórie považujem za zaujímavý príbeh Michala Bosáka, ktorého podpis sa ocitol na americkej desaťdolárovej bankovke, alebo Imricha Karvaša, guvernéra Národnej banky Slovenska počas druhej svetovej vojny.