Fintechsummit už pozítří!

Inovace a nové technologie dnes formují bankovní prostředí doslova ze všech stran. Pakliže ale banky na tyto nové trendy včas nezareagují, mohlo by se stát, že o své skálopevné portfolio klientů přijdou. Jak tvrdí Jan Lambert Voortman, Managing Director ve společnosti Davinci Software a zároveň jeden ze spíkrů na nadcházejícím Fintechsummitu, digitalizace se stává automatickou součástí života mladé generace. „Už i má dvouletá dcera zcela autonomně používá iPad a iPhone. Z toho usuzuji, že nastupující generace bude zcela jistě vyžadovat online služby 24/7.“

Nicméně digitalizace nemusí být hrozbou, ale naopak výzvou. „Pokud banky budou nakloněny novým technologiím, trendům a vzájemné spolupráci s třetími stranami, pak se nemusí ničeho bát. Naopak myslím si, že jejich úvěrové portfolio může být silnější než kdykoliv dříve,“ dodává Voortman. Větší konkurencí by ale dle jeho slov mohly být bigtechy, které banky nepotřebují, a mají dostatek peněz i klientů.

Jaká bude tedy budoucnost bank? Jak by mělo probíhat řízení rizik v digitálním věku? Jaké dopady bude mít regulace PSD2 a účinnost silné autentifikace? A co třeba Investech? Odpovědi právě na tyto otázky a mnoho dalších aktuálních problémů spojených s fintechy a novými technologiemi vůbec se dozvíte na třetím ročníku Fintechsummitu, který se koná už 25. září v Radisson hotelu v Bratislavě. Více informací naleznete na www.fintechsummit.sk.

Na některé otázky jsme se zeptali také Zuzany Spišákové, marketing manažerky ve společnosti DXC Technology, která na Fintchsummitu také vystoupí.

1.      Jak se adaptuje mladá generace na bankovní služby online?

Určite preferuje prístup ku službám pomocou moderných technológií, ktoré im šetria čas a umožňujú svoju agendu vybaviť efektívne a flexibilne. Súčasná mládež intenzívne využíva mobilné zariadenia pre správu svojich financií. Elektronický kanál pre bankové služby je definitívne primárnym spôsobom komunikácie a banky na základe toho prispôsobujú komunikačné rozhrania, kanály a aj produkty, aby umožnili čo najkomfortnejší prístup a konzumáciu služieb. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že by som pobočku banky ani nenavštívil, ak by niektoré úkony alebo produkty nevyžadovali fyzickú prítomnosť. Predpokladám, že tieto sa v budúcnosti tiež stanú súčasťou stratégie digitálnej transformácie a bude ich možné realizovať na diaľku.

2.      Vidíte potenciál v multibankingu a jak by se měl podle vás do budoucna vyvíjet, aby dával smysl širšímu spektru uživatelů? 

Multibanking má potenciál poskytnúť efektívny prehľad o finančnej situácii a riadenie výdavkov naprieč rôznymi účtami spravovaných rôznymi bankami. Ak do toho pridáme možnosti návrhov pre investičné príležitosti, porovnávanie obdobných produktov, prípadne šetrenie na nákladoch a poplatkoch, tak to môže pomôcť optimalizovať mix konzumovaných služieb. Jednou z prekážok môže byť aj rôznorodosť prístupov ku napĺňaniu požiadaviek na otvorené bankovníctvo a silnú autentifikáciu klientov v zmysle PSD2. Smernica je technologicky neutrálna, určuje len rámec a neexistuje spoločný predpísaný, detailný štandard pre API. Preto existujú iniciatívy na národných úrovniach (napríklad aj iniciatíva Slovenskej Bankovej Asociácie „Slovak Banking Api Standard“), ktoré sú však dobrovoľné a navyše nie každému vyhovujú s ohľadom na sledované ciele. Prístup k rôznym účtom vedených v rôznych bankách sa tak komplikuje a častokrát vyžaduje individuálny spôsob integrácie, čo je finančne aj časovo náročné. Zároveň každá banka implementuje vlastný viacfaktorový mechanizmus pre silnú autentifikáciu zákazníka – reálne sa tak môže ocitnúť zákazník v situácii, že pre transakciu z jedného účtu sa prihlási tak, z iného onak a z ďalšieho úplne inak atď. To neprispieva ku používateľskému komfortu. Tu by pomohlo ak by si banky osvojili národné elektronické identifikačné schémy podľa nariadenia eIDAS, v prípade Slovenska je to eID karta alebo v budúcnosti uvažované mobilné riešenie eID. Výsledkom by bolo, že klient použije rovnaké prihlasovanie a autorizáciu u všetkých poskytovateľov platobných služieb a zároveň aj ku elektronickým službám štátu.

3.      A jak vidíte PSD 2 a API standardy, které dnes prakticky nejsou dodržovány?

Každý aktér na trhu samostatne zodpovedá za dodržiavanie alebo nedodržiavanie požiadaviek plynúcich zo smernice a súvisiacich delegovaných regulatívnych štandardov pre API a silnú autentifikáciu klienta. Avšak negatívny efekt ich nedodržiavania sa „prenáša“ od inštitúcií spravujúcich účty, cez tretie strany až na zákazníka. Jednoducho preto, že sa v dôsledku nedostupnosti niektorých funkcionalít nedostane ku atraktívnejším a lacnejším službám, ku ktorým by sa mohli dostať práve prostredníctvom tretích strán a fintech inštitúcií. Tie totiž prinášajú do sektora dynamiku zmien a vytvárajú tlak na inovácie a ich aplikáciu v praxi. Ak napr. banka nesplní nároky kladené na plnohodnotný prístup k údajom prostredníctvom definovaného rozhrania, alebo môže rozhranie evokovať, že je navrhnuté tak, že tvorí prekážku z pohľadu použiteľnosti, potom tretie strany nevedia včas a dostatočne efektívne poskytnúť svoje služby potenciálnym zákazníkom, ktorí sú v konečnom dôsledku ukrátení o pozitívne ekonomické efekty. A práve tie boli jednou z hlavných motivácii pre prijatie smernice PSD2. Banky nedodržiavaním štandardov môžu paradoxne škodiť aj sami sebe, pretože sú automaticky považované tiež za tretie strany. Čoraz dôležitejšiu úlohu pre banky aj tretie strany zohrávajú aj riešenia pre online overovanie identity zákazníkov a ich akvizíciu bez fyzickej prítomnosti (tzv. online onboarding). V prípade nespokojnosti umožňuje veľmi rýchlu zmenu poskytovateľa finančných služieb, čo vytvára tlak na zvýšenie kvality a prívetivého prístupu k zákazníkovi. Práve použitie eID karty na tieto účely predstavuje veľmi efektívne, priamočiare a zároveň veľmi bezpečné riešenie, ktoré, na rozdiel od alternatívnych riešení, v plnej miere rešpektuje súkromie a princípy GDPR. Navyše, ak by sa dosiahla akceptácia eID a eventuálnej mobilnej eID, výrazne by to prispelo k vytvoreniu jednotnej bázy bezpečného prihlasovania ku službám potenciálne všetkých poskytovateľov platobných služieb.

Netrúfam si odhadnúť, aký postup zvolia orgány dohľadu v prípade nedodržiavania PSD2, pretože je to nová etapa finančného sektora a bude si vyžadovať čas, trpezlivosť a spoločnú snahu, aby sa dosiahli sledované ciele.

4.      Jaké postavení budou mít banky v následujících letech? Mají se čeho obávat? Mají se čím inspirovat?

Banky môžu zúročiť fakt, že sú inštitúciami spravujúcimi účty a ešte umocniť dominantnú pozíciu. Určite sa budú snažiť maximálne využiť dosiahnuteľné synergické efekty PSD2. Jednou z možností je začlenenie nových ideí a start-upov pod svoje krídla, zrýchlenie tempa adoptovania inovácií, konsolidácia portfólia, zmena dostupnosti a použiteľnosti (UX) služieb multikanálovým spôsobom či plnohodnotné zhostenie sa role tretej strany vrátane multibankingu ako centralizovaného bodu pre komplexnú správu financií a predaj nových produktov. Ak budú dostatočne flexibilné otvorené novým nápadom, môžu eliminovať konkurenčné výhody protihráčov. Avšak budú tu aj banky, ktoré si uvedomujú, že ich bázu klientov tvoria konzervatívni klienti, ktorí sú zvyknutí na tradičný spôsob vykonávania bankových operácií, takže inovácie a držanie kroku s najnovšími trendami nie sú stredobodom ich záujmu.

5.      Banky vs. Big Tech společnosti, kdo podle vás tento boj vyhraje?

Veľmi ťažko tipovať víťaza tohto súboja. V podmienkach Slovenskej republiky by som sa priklonil skôr k bankám. Neviem, či by som v plnej miere dôveroval big tech značkám v otázke správy financií, najmä po škandáloch okolo ochrany súkromia a osobných údajov. Na druhej strane tie môžu mať často voľnejšie ruky a kreativitu pri návrhu úplne nových obchodných modelov, s ktorými môžu prísť skôr ako ich banková konkurencia.

 
Datum vytvoření: Pondělí, 23. Září 2019

Nálada v české ekonomice znovu klesá

Zatímco v německé ekonomice je největší vlna pesimismu snad už pomalu na ústupu, v české se...

Petr Dufek
Makroekonom
ČSOB

Střední Evropa odolává německému zpomalení

Zatímco hospodářský růst v eurozóně zaostává v tomto roce za očekáváním, region střední Evropy...

Dominik Rusinko
Analytik ČSOB

Německo o vlásek uniklo „technické“ recesi, Česko překvapilo slabším růstem

Česká ekonomika zahlásila lehce horší výsledky - mezikvartální tempo růstu zpomalilo na 0,3%,...

Jan Bureš
Hlavní ekonom Patria Finance