ZBK tento rok oslavuje 30 rokov od svojho vzniku. Čo sa v platobnom biznise za ten čas podarilo?

Podarilo sa takmer všetko. Od prvej verifikačnej SMS k platbe kartou na internete, cez rýchlo zavedené bezkontaktné platby. VÚB ako prvá zaviedla kartu v mobile. Tatra banka bola prvá, ktorá zaviedla platby cez Apple Pay a Google Pay. Na  Slovensku máme najväčší podiel mobilných platieb v Európe. Nedávno sa rozbehli bankomaty s bezkontaktnou platbou, kde si vyberiete a vložíte hotovosť aj mobilom. Máme veľký podiel recyklovanej hotovosti. Dôležité je, že ani jedna zo spomenutých inovácií nebola zbytočná a všetky sa ujali.

Platby cez QR kódy sa však nerozšírili tak, ako napríklad v Číne.

Aj tie sa časom presadia, napríklad pri instantných platbách. Už teraz sú na Slovensku pilotné prevádzky terminálov aj pokladní, kde sa platí aj cez QR kódy. Niektoré obchodné reťazce už majú, alebo testujú, vernostné karty v mobile, ktoré fungujú na báze skenovania QR kódov.

V nedávnom rozhovore pre časopis INDEX spomínal slovenský manažér žijúci v USA, že tam nefungujú zrýchlené platby medzi bankami, ktoré sú bežné v eurozóne. Prečo je to tak?

V prvom rade Spojené štáty nemajú dominantného regulátora finančného sektora ako eurozóna v podobe Európskej centrálnej banky. Americká centrálna banka (Fed) nie je štátna firma a nerieši prioritne platobný biznis. Už len to, že tam stále fungujú papierové šeky je v 21. storočí zarážajúce. Ďalším dôvodom je roztrieštené regionálne bankovníctvo.

Prečo v USA stále fungujú šeky a prečo aj v súčasnosti príde podnikateľovi platba o týždeň?

V USA platí, že pokiaľ nejaká vec funguje, nebude zrušená iba pre to, že bola technologicky prekonaná. Práve šeky sú toho jasným dôkazom, aj napriek ich nespornej nepraktickosti. Šeky sa musia najprv overiť. To znamená, že banka, v ktorej si šek chcete preplatiť, si overuje u banky majiteľ šeku, či má dostatok peňazí na účte. Ak to jeho banka potvrdí, spýta sa, či vaša banka chce peniaze poslať. Táto kontrola a komunikácia medzi bankami môže trvať tri až štyri dni. Pri platobných kartách je autorizácia platieb otázkou milisekúnd.

V USA sú aj veľké banky. Tie nie sú ochotné meniť zaužívaný zastaralý systém platieb?

Nie, nepotrebujú to, lebo sú veľmi veľké. Predstavte si, že zo Slovenska riešite biznis v Turecku. Ak tam chcete niečo zaplatiť, vyhľadá vaša slovenská banka ich korešpondenčnú a prebehne prevod. V USA to nie je potrebné. Každá veľká banka má pobočky po celej krajine. Nepotrebuje v inom štáte hľadať korešpondenčnú banku.

Takže pobočky sú stále v USA vnímané ako konkurenčná výhoda?

Áno. Dokonca tam fungujú špecializované firmy, ktoré sa špecializujú na „wire transfer“, čo sú prevody v reálnom čase.

Je to obdoba našich okamžitých platieb?

Nie, lebo nie sú automaticky dostupné medzi všetkými účtami ako je to u nás v rámci SEPA prostredia.

Prečo tam nemajú SEPA platby?

Lebo by museli zjednotiť formáty čísla účtov, čo nie je reálne. Tiež majú problém s identifikáciou platieb, variabilný, špecifický alebo konštantný symbol nie je štandardom. Náhradu čiastočne tvorí správa pre prijímateľa, ktorú je však možné spracovať iba okrajovo.

Fed chce presadiť niečo podobné ako európske instantné platby s názvom Fed Now, môže to byť úspešný projekt?

Pokiaľ Fed neurobí prísnejšiu štandardizáciu platieb a nebude ju vynucovať, tak to bude len odporúčaná iniciatíva. V blízkej budúcnosti sa to nezmení. Európa má v tomto náskok.

Ako by sa zmenil svet financií, keby okamžité platby boli prístupné globálne?

Netrúfam si to odhadnúť. Globálna instantná platba by mohla vyzerať napríklad tak, že keď si niečo objednáte cez čínsky e-shop, tak čínsky obchodník má vaše peniaze hneď na účte. Lenže keď sa niečo pri objednávke pokazí, tak sú  peniaze nenávratne preč. Globálne ochranné mechanizmy, ktoré prevádzkujú kartové spoločnosti, zatiaľ nie sú pripravené do bežného života.

Charge back, teda reklamácia platby cez kartu s možnosťou vrátenia peňazí na účet, už existuje.

Európsky regulátor tvrdí, že pri okamžitých platbách problémy s reklamáciami platby nebudú, ale ľudia z kartového biznisu vedia, že to môže byť problém. Kto by bol globálna autorita, ktorá by robila arbitra pri sporných platbách na celom svete? Pri platbách kartou je to kartová asociácia, ktorá svojich členov zaväzuje k akceptácii pravidiel priamo v licenčných podmienkach vydávania alebo akceptácie kariet.

Nebol by pri globálnych platbách aj problém zjednotiť limity na platby?

Určite a veľký. Napríklad americké banky majú niektoré karty, napríklad Centurion card od  Amexu, ktoré nemajú žiadne horné limity. Prejde vám veľká platba aj v zahraničí. Lenže v Európe máme limity, ktoré nie sú harmonizované a veľakrát reprezentujú lokálne špecifiká v platobnom styku. Okamžité platby sú od začiatku postavené na limite  100-tisíc eur.

V Číne tiež nie sú okamžité platby priechodné?

Tam je situácia iná ako v USA. Väčšina inovácií v platbách je podporovaná a riadená štátom. Popularita platieb cez Weechat aplikáciu spôsobila, že okamžité platby sú tam realitou a platby kartami sa dostávajú na druhé miesto.

Prečo môžu peniaze uviaznuť v digitálnom svete aj na niekoľko dní?

Predstavte si, že digitálny svet peňazí sú spojené nádoby s vodou. Nikdy neviete ako sú tie nádoby naplnené, aby sa preliali do ďalšej nádoby. Platby v tomto digitálnom prostredí sú akumulované a posielajú sa v balíkoch, aby to bolo lacnejšie. Preto sa čaká istý čas, za ktorý sa platby na účte nazbierajú a až potom sa pošlú.

Môžete uviesť príklad?

Napríklad posielate 10-tisíc eur zo slovenskej banky do južnej Ameriky. Tie sa najprv pošlú do korešpondenčnej banky napríklad v Španielsku, ktorá spolupracuje s bankou v južnej Amerike. Tam sa nazbiera viacero platieb do tejto destinácie. Keď ich je v balíku dostatok, tak sa pošlú napríklad cez SWIFT, ktorý je oproti európskym štandardom drahý. V korešpondenčnej banke, napríklad v Peru, sa zase čaká, aby sa jej nazbieral istý balík peňazí, ktorý pošle do lokálnej banky, kde je konečný prijímateľ platby. A to trvá štyri či päť dní.

Peter Géc

Vyštudoval podnikový manažment na Masarykovej univerzite v Brne. Od začiatku kariéry sa pohyboval v biznise, ktorý sa venoval platobným kartám. Podieľal sa na zavádzaní kartovej spoločnosti Diners Club na Slovensku. Potom pracoval pre Dell na globálnej cenotvorbe serverových riešení. Technológii platieb sa venoval vo firme First Data. V roku 2007 založil vlastnú firmu Infinity Consulting, ktorá sa venuje konzultáciám v oblasti platobných kariet. Od roku 2021 je predsedom Združenia pre bankové karty Slovenska.